reklama

Ach tá voda dunajská...

Alebo príbeh aj o tom, ako v priebehu pár dní dokáže zo vzťahu dvoch najlepších kamarátok odplávať dole vodou Malého Dunaja pohoda a vďačné teplo priateľstva.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Splav je super vec. Vyjsť si len tak do prírody na pár dní, ďaleko od rušného hlavného mesta plného komercie a uponáhľaného života, trochu si zašportovať, zažiť kopec srandy, o to väčšej keď idete s priateľmi, ktorí sú pre vás viac ako bežnými známymi. Tak predsa, slovo dalo slovo a my sme sa vybrali pokoriť vlniská Malého Dunaja.

Áno, už tam sme, už stojíme na dohodnutom mieste, vtipkujeme na účet uja Kanoe, ktorý sa akosi pozabudol a mešká pol hodinu. Dvere auta otvára so širokým úsmevom a má aspoň toľko chochmesu, že nám dá aspoň sedem eurovú zľavu z pôvodnej sumy 35 euro za všetko. Spolu s dvoma pomocníkmi nám vyložia kanoe, dve detské záchranné vesty odkladá s badateľným úškľabkom a s poznámkou, že si myslel, že budeme nejaká mladá trojčlenná rodinka a nie, takpovediac, švédska trojka. Bez informácie, koľko dní plánujeme byť na vode a ako mu dopravíme kanoe so všetkým príslušenstvom nám zamáva na rozlúčku a aj s pomocníkmi ufrngne na teréňáku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Do kanoe nasadáme naopak, samozrejme nevedomky a celkom elegantne strácame pevnú pôdu pod nohami. Napriek celkom početným stretom s nánosmi dreva pri brehu sa statočne drží tak kanoe, ako aj naša trojčlenná posádka. Bol to risk brať so sebou najlepšiu kamarátku a moju chlapčenskú kamalásku, ktorí sa navzájom takmer vôbec nepoznali. Verila som však vo vzájomnú tolerantnosť a naladenie na spoločnú vlnu. Realita zďaleka presahovala moje očakávania a my sme sa pri pádlovaní bavili vynikajúco. Občas sme sa podpichli, zastali niekoho pred tým tretím a pomedzi to sme obdivovali krásy síce trošku poškvrnenej, ale predsa len ešte stále- prírody.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kde-tu stretneme pár rybárov a pýtame sa na najbližšie táborisko. Ďalší záhadný úškrn a správa, že to máme ešte tak tri hodiny dole prúdom. V polovici našej púte pri prenášaní člna cez hrádzu nás osvietilo a zistili sme, že predok člna celú dobu okupoval zadák, takže v záchvate smiechu sme zrazu pochopili aj tie záhadné pohľady ostatných vodákov a rybárov.

Konečne sme minuli hromadný kemp a z časti sme ukojili našu túžbu postaviť si stan v divočine. Utáborili sme sa niekde na konci Tomášoviec pri hrádzi, zjedli polosurové mäsko upečené na vlastnoručne založenom ohni, ktoré chutilo ako z prvotriednej steakovej reštaurácie, zapili odpornou rybacou vodou s miestneho penziónu, vypili fľašu sladkého vína, obdivujúc hviezdnu oblohu sme vyfajčili pár cigariet a napáchnutí pravou dymovo-spoteno- bahnovou arómou sme sa pobrali spať. Nebyť nášho spoločného nápadu postaviť stan na miernom kopčeku sa nezosúvame v spacákoch každú pol hodinu k pätám a spí sa nám výborne. Teda aspoň mne, kolegovci sa sťažovali na potulné maďarské indivíduá, ktoré nám svietili cez stan, podivné kroky, zvuky a šumy, až som sa divila, ako dobre sa mi spalo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ráno sme za sebou všetko odpratali, vykonali potrebu do kríkov a psychicky sa pripravili na ďalšiu jazdu. Druhý deň sme už museli pôsobiť ako starí vodáci. So správne obráteným kanoe sme narazili už len jedenkrát. Síce to bol náraz za všetky predchádzajúce, ustáli sme to a šťastne sme zostali všetci suchí. Zastavujeme sa na výdatnom obede v Jelke, kde nás obsluhuje chalanisko, ktorému robí zjavné problémy artikulácia a napriek tomu, že si nie sme celkom istí, či s nami hovorí po maďarsky a že mu dokopy rozumieme asi polovicu, dobre pripravené jedlo hovorí za všetko.

Večer sme si zvolili viac očakávanej spoločnosti, takže si rozkladáme veci v príjemnom prostredí historickej pamiatky starého vodného mlyna, zakladáme oheň a ako správni vodáci si ideme kúpiť nejaké tie fľaše s vínkom na dobrú náladu. Keď sa nám už víno vlieva do žíl a stúpa do hlavy, veselosť je čoraz väčšia. Našli sme si spoločný slang, naozaj sa teším, že moji dvaja spolupútnici sa naladili na rovnakú vlnu a bavia sa absolútne nenútene. Kamarátka si odskočí a ja už nemôžem čakať, kedy alkohol dopomôže mojej kamaláske k odvážnejším skutkom. Zmôže sa len na vyzdvihovanie mojich kladných stránok a moja otázka "tak prečo ma nechceš??" visí vo vzduchu nadomnou ako Damoklov meč. Našťastie to zobral úsmevne a ja dúfam, že budem onedlho poznať odpoveď. Kamarátka nám však nedaruje ani jednu voľnú chvíľu a to, čo bolo vyslovené pár sekúnd predtým zostáva v nepovšimnutí, o to horšie, že sa nedá vrátiť späť. Niekto z nás dostáva nápad okúpať sa v Dunaji, takže sa celí natešení vrháme do príjemne osviežujúcej vody, zohrievame sa pri ohni, spievame, pijeme a oslavujeme matku Prírodu za dar života. Neskôr na mňa doľahne únava, tak sa rozlúčim s posádkou a v stane ma v okamihu prepadne blahodárny spánok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ráno som sa zobudila na to, ako spolu odchádzajú na toalety k neďalekému pohostinstvu ale svojej žiarlivosti som výslovne zakázala akýkoľvek nevhodný výstup a prikázala jej, aby sa držala pekne na uzde. V ten deň som bola opäť jedna z tých šťastnejších. Nielenže ma opica obišla oblúkom, ako jediná som spala dostatočne dlho na to, aby som zvládla ďalší deň na vode. Na moje veľké sklamanie ma však kamaráti prehlasovali, pretože mali nie len bolesti hlavy, ale aj spánkový deficit, keďže v noci išli spať až štyri hodiny po mne. Celý deň sme teda opretí o kanoe pre zmenu pozorovali dennú oblohu alebo jedli až do večera, kedy pre nás prišiel otec, aby naložil čln aj s batožinou nás nevynechajúc.

Ujo Kanoe bol tento krát presný, trošku sa pomýlil len v konečnej sume. Keď sme mu pripomenuli, že sme od neho dostali zľavu povedal, že samozrejme zľava platí, pôvodná cena celkom je totiž 35 euro na prenájom kanoe, plus príslušenstvo, dokopy teda 52 euro. Ale pretože nám dal zľavu, budeme platiť len 45. Tak sme sa teda slušne poďakovali a šťastlivo dorazili domov.

Spomienky na rybaciu vodu na seba ale nenechali dlho čakať a nechceli sa s nami ani tak rýchlo rozlúčiť. Kamarát skončil v nemocnici v štyridsať stupňových teplotách a my dve sme to doma na záchode prežívali každá podobným spôsobom. Po katastrofických scenároch a prehnaných obavách o moju kamalásku som ho mohla konečne navštíviť v nemocnici. S dokonalým make-upom som mu chcela ukázať aj moju krajšiu tvár a s opätkami na nohách som vplávala do nemocničnej izby. Doniesla som mu nejaké knižky a kamarátku som ospravedlnila, že nemohla prísť kvôli práci, napriek tomu, že netuším, čo v tej chvíli naozaj robila. Už za toto malé klamstvo som sa cítila dosť nepríjemne. Bolo to však nič v porovnaní s tým, keď som sa od nej na druhý deň dozvedela, že je už von z nemocnice a po práci ju dnes bude čakať pred vchodom...

Zuzana Firgánková

Zuzana Firgánková

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Názory ľudí, ktorí ma istú fázu môjho života sprevádzali po rovnakej trase, sú priamo úmerné ich počtu. Považujem sa za celkom slušne drzú, milú a prívetivú, cieľavedomú, tvrdohlavú a liberálnu, nekompromisnú a benevolentnú zároveň, hĺbavú aj povrchnú v jednom. Za ten krátky pobyt na tejto planéte som sa ešte celkom nestihla vyprofilovať, ale život ma už stihol dostatočne skresaťna toľko, aby som vedela, že všetkým nikdy nevyhoviem. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu